Najčastejšie chyby pri transferových cenách, ktoré Finančná správa kontroluje
Finančná správa SR dlhodobo venuje zvýšenú pozornosť transferovému oceňovaniu.
S rastúcim objemom cezhraničných transakcií v rámci podnikových skupín sa zvyšuje aj počet daňových kontrol zameraných na správnosť nastavenia transferových cien, kvalitu dokumentácie a preukázanie súladu s princípom nezávislého vzťahu (arm's length principle).
Daňové kontroly ukazujú, že väčšina domeranej dane nevzniká v dôsledku úmyselného porušenia zákona, ale skôr pre nedostatočnú prípravu dokumentácie, nesprávne nastavenú metodiku alebo neaktuálne interné procesy. Mnohé spoločnosti podceňujú to, že dôkazné bremeno pri preukazovaní primeranosti transferových cien nesie daňovník.
V tomto článku sa pozrieme na nedostatky, na ktoré sa Finančná správa pri kontrolách transferových cien zameriava.
1. Chýbajúca alebo neaktuálna transferová dokumentácia
Jedným z najčastejších zistení je absencia transferovej dokumentácie alebo jej vypracovanie iba formálne. Stáva sa, že spoločnosť používa dokumentáciu pripravenú pred niekoľkými rokmi, ktorá už nezohľadňuje aktuálnu organizačnú štruktúru skupiny, zmeny vo vykonávaných funkciách alebo nové druhy kontrolovaných transakcií.
Dokumentácia by mala odrážať skutočný stav v kontrolovanom období a obsahovať dostatočné vysvetlenie obchodného modelu, funkčnej a rizikovej analýzy, zvolenej metódy transferového oceňovania aj ekonomického odôvodnenia použitých cien. Formálne splnenie dokumentačnej povinnosti pri daňovej kontrole nepostačuje.
2. Nedostatočná funkčná a riziková analýza
Funkčná analýza predstavuje základ každej transferovej dokumentácie. Napriek tomu býva často jednou z jej najslabších častí. Daňové orgány sa pri kontrole detailne zaoberajú tým, ktorá spoločnosť v skupine vykonáva rozhodujúce funkcie, aké aktíva využíva a aké podnikateľské riziká reálne nesie. Ak dokumentácia opisuje všetky spoločnosti všeobecnými formuláciami bez prepojenia na konkrétnu podnikateľskú realitu, môže Finančná správa spochybniť správnosť celej metodiky transferového oceňovania.
Osobitná pozornosť sa venuje situáciám, keď spoločnosť deklaruje, že vykonáva len rutinné činnosti, avšak v skutočnosti prijíma strategické rozhodnutia alebo nesie významné podnikateľské riziká.
3. Nesprávny výber metódy transferového oceňovania
U niektorých spoločností je metóda zvolená len preto, že bola použitá v minulosti alebo v inej spoločnosti bez posúdenia jej vhodnosti pre konkrétnu transakciu. Finančná správa pritom skúma, či bola zvolená metóda objektívne najvhodnejšia vzhľadom na charakter transakcie, dostupnosť porovnateľných údajov a vykonávané funkcie jednotlivých strán. Ak daňovník svoju voľbu nevie adekvátne odôvodniť, môže správca dane požadovať použitie inej metódy alebo vykonať vlastnú úpravu základu dane.
4. Nedostatočné porovnávacie analýzy
Benchmarking patrí medzi najčastejšie kontrolované oblasti. Spoločnosť musí vedieť vysvetliť spôsob výberu porovnateľných spoločností, kritériá ich vyradenia, použité finančné ukazovatele aj dôvody, prečo boli výsledky považované za porovnateľné. Finančná správa sa zameriava aj na to, či je benchmarking aktuálny. Významným rizikom je aj používanie zahraničných porovnateľných spoločností bez vysvetlenia, prečo nebolo možné identifikovať vhodné lokálne alebo regionálne porovnateľné subjekty.
5. Chýbajúce ekonomické odôvodnenie služieb v rámci skupiny
Správcovi dane spravidla nepostačuje samotná faktúra ani rámcová zmluva. Očakáva dôkazy o tom, že služby boli skutočne poskytnuté, priniesli spoločnosti ekonomický prínos a ich rozsah zodpovedá účtovaným nákladom.
Najčastejšie otázky pri kontrole:
- aké konkrétne služby boli poskytnuté,
- kto ich vykonal, aký bol ich výsledok,
- aký prínos mali pre príjemcu,
- ako bola určená cena.
Bez dostatočných dôkazov môže správca dane spochybniť daňovú uznateľnosť nákladov.
6. Nesúlad medzi dokumentáciou a skutočným fungovaním spoločnosti
Správca dane porovnáva údaje uvedené v dokumentácii s účtovnými výkazmi, internými smernicami, organizačnými schémami, pracovnými náplňami zamestnancov, zápisnicami z rokovaní manažmentu či verejne dostupnými informáciami. Ak dokumentácia opisuje spoločnosť ako nízkorizikového distribútora, zatiaľ čo interné materiály dokazujú, že prijíma strategické obchodné rozhodnutia alebo riadi obchodnú politiku skupiny, vzniká významný priestor na spochybnenie celej transferovej politiky. Preto je potrebné, aby dokumentácia zodpovedala reálnemu fungovaniu spoločnosti.
7. Chýbajúce priebežné monitorovanie transferových cien
Transferové ceny by sa nemali kontrolovať až po skončení účtovného obdobia. V mnohých spoločnostiach sa primeranosť ziskovosti overuje až pri príprave daňového priznania. Ak sa v tomto štádiu zistí odchýlka od benchmarku, možnosti nápravy bývajú obmedzené. Odporúčame preto priebežne sledovať vývoj finančných výsledkov počas roka a v prípade potreby upraviť transferové ceny ešte pred uzatvorením účtovného obdobia. Znižuje to riziko dodatočných úprav základu dane.
Ako sa pripraviť na daňovú kontrolu?
Z pohľadu správcu dane je kvalitná transferová dokumentácia iba jednou časťou úspešnej obhajoby transferových cien.
Spoločnosti by mali pravidelne preverovať, či:
- dokumentácia zodpovedá aktuálnemu fungovaniu spoločnosti,
- funkčná a riziková analýza reflektuje skutočný stav,
- je benchmarking aktuálny,
- sú vnútroskupinové služby riadne zdokumentované,
- existujú dôkazy o ekonomickom prínose prijatých služieb,
- finančné výsledky zodpovedajú zvolenej transferovej politike.
Pravidelná interná kontrola umožňuje identifikovať riziká ešte pred začiatkom daňovej kontroly a výrazne znižuje pravdepodobnosť domerania dane. Najlepšou ochranou pred sporom so správcom dane je pravidelná revízia transferovej politiky, aktualizácia dokumentácie a priebežné monitorovanie kontrolovaných transakcií.
